Princíp irisdiagnostiky
Dúhovka je jediné mozgové tkanivo, ktoré sa stretáva s vonkajším svetom, je teda odrazom mozgu človeka – jeho pravej aj ľavej hemisféry a tiež tela, mysle a ducha.
Oko je ako obrazovka, na ktorú centrálny a autonómny nervový systém premietajú informácie o tom, čo sa deje v celom tele.
Ako je to možné?
Vývoj oka je veľmi dynamický proces. Už u 22 dňového embrya si môžeme všimnúť jeho primitívneho základu. Rýchlosť procesu jeho následného vývinu je daný tým, že oko je v podstate predsunutou časťou mozgu, kde ako jeho priamu súčasť môžeme zaradiť vnútornú vrstvu oka a zrakový nerv. Sietnica má rovnaký základ ako centrálny nervový systém a vyvíja sa priamo z nervového ektodermu. U embrya o dĺžke 18 – 20 mm je vyvinutý úplný základ očných orgánov, samozrejme, nie je ešte úplne ukončený po narodení dieťaťa, dosiahne sa zvyčajne okolo šiesteho roku života.
Hoci knihy o anatómii a fyziológii neposkytujú vysvetlenie prečo je v dúhovke viac ako 28 000 nervových vlákien, iridológia dokazuje, že sa prenášajú informácie zo všetkých oblastí tela práve do nej.
Dúhovka je najzložitejšia vonkajšia štruktúra ľudskej anatómie. Má reflexné spojenie s každým orgánom a tkanivom tela prostredníctvom nervového systému.
Oči sú prepojené prostredníctvom sympatického a parasympatického nervového systému so všetkými časťami tela, preto každý orgán, orgánová sústava má svoje reflexno – nervové zakončenie na dúhovke. Ak máme problém napr. s pečeňou, pankreasom alebo s chrbticou a pod., tieto signály sa prejavia špecifickými znakmi, farbami a zmenami v štruktúre dúhovky.
Tak ako napr. u čínskej medicíny, kde sa využíva viacero mikrosystémov ( napr. mikrosystém ucha, ruky, nohy, chrbát, brucho, tvár, jazyk), tak aj iridológia má svoj vlastný mikrosystém zobrazujúci sa na dúhovke, ktorá nám dáva jedinečnú možnosť nazrieť do nášho vnútorného sveta a zistiť, čo sa deje pod povrchom.
